Rozhovor v Hudobnom živote

Rozhovor s Magdalénou Rovňákovou k 30. výročiu založenia Bratislavského chlapčenského zboru, ktorý vyšiel v Hudobnom živote 09/2012. Pripravil Pavol Šuška

Poslucháči celého sveta dnes tlieskajú „mnohorozmernému dielu“ dirigentky a chlapcov z Bratislavy, ktorého prvé výhonky sa začali skromne formovať pred tridsiatimi rokmi v skúšobniach Slovenskej filharmónie. Mal som to šťastie a česť, že som sa tohto procesu aktívne zúčastnil, ako chlapec aj „zmutovaný“ mladík. Stáli sme na svetových koncertných pódiách fascinovaní mohutným orchestrálnym zvukom, hrali a spievali sme „naozajstnú operu“, v období totality sme cestovali na Západ. To sú však len sprievodné „benefity“, ktoré neprekrývajú podstatu hodnotnej umeleckej výchovy a ľudského formovania nových a nových generácií dospievajúcich chlapcov v skvelom kolektíve. O rozhovor som požiadal zakladateľku, dirigentku a manažérku Bratislavského chlapčenského zboru Magdalénu Rovňákovú.


Ako ste prišli na myšlienku, že chcete založiť a viesť chlapčenský zbor, čo sa napokon stalo Vašim životným poslaním?
Po skončení VŠMU v odbore zborové dirigovanie u prof. Petra Hradila som pokračovala v štúdiu ako doktorandka (vtedajšia umelecká ašpirantúra). Mojím školiteľom bol prof. dr. Juraj Haluzický, s ktorým sme hľadali nielen originálnu, ale aj „užitočnú“ tému pre moje štúdium. Oficiálne to spočiatku bola stáž pri Slovenskom filharmonickom zbore, ktorému šéfoval Lubomír Mátl a neskôr Pavol Baxa. Pri uvádzaní kantátového a oratoriálneho repertoáru, kde bol často part pre chlapčenský zbor, boli chlapčenské hlasy nahrádzané detskými (dievčenskými) hlasmi. Založenie Chlapčenského filharmonického zboru teda vyvolala absencia takéhoto vokálneho telesa v Bratislave (aj na Slovensku). Slovenská filharmónia a jej vtedajší riaditeľ  Ladislav Mokrý vytvorili priestor pre túto aktivitu. Takáto náročná práca by však nebola možná bez mojich predchádzajúcich skúseností. Počas štúdií som asistovala v mnohých speváckych zboroch (Bratislavský detský zbor, Zornička, Bratislavský akademický zbor, Lúčnica, neskôr SĽUK), takže som sa postupne učila takmer od všetkých zbormajstrov, ktorí vtedy v Bratislave pôsobili. Téma chlapčenského zboru však bola veľkou neznámou, a teda aj veľkou výzvou.


Podľa Vás, prečo je chlapčenský hlas v priebehu hudobných dejín taký cenený? Čím je špecifický?
Celá paleta hudobnej literatúry bola komponovaná špeciálne pre chlapčenské, resp. chlapčenské a mužské hlasy: od stredoveku, najstarších zachovaných hudobných pamiatok cez renesančnú polyfóniu, najmä motetá, ďalej barokové či klasicistické diela, či už oratóriá, kantáty, omše… Romantizmus chlapčenským zborom veľmi neprial, ale napriek tomu, že nevznikali rozsiahle skladby, kde by chlapčenské hlasy dominovali, boli využívané ako nádherný farebný kontrast ku klasickému miešanému zboru vo veľkých vokálno-symfonických dielach. Farba, ktorou dobre vedený chlapčenský zbor disponuje, je nezameniteľná a neporovnateľná s farbou iných hlasových zoskupení. Má nosnosť, krištáľový jas, ľahkosť, vrúcnosť. Tým, že nemá prirodzené vibrato, pôsobí až nadpozemsky čisto. V jednej z kritík na Rekviem Andrewa Lloyda Webbera prirovnáva recenzent hlas nášho sólistu „k laserovému lúču“, čo sa mi videlo v tomto prípade veľmi výstižné.


V BChZ chlapci získavajú hlbší vzťah k hudbe, mnohých to privedie k profesionálnej hudobnej dráhe, iní si zakladajú kapely, či z lásky k spevu pokračujú vo vysokoškolských speváckych zboroch. Po Nežnej revolúcii sa BChZ pretransformoval na platformu Súkromnej ZUŠ. Aký záber hudobného vzdelania u Vás chlapci môžu získať?
Náš špeciálny učebný plán je zameraný, samozrejme, na zborový spev. Je to hlavný predmet, ktorý u nás chlapci študujú. Povinne navštevujú hodiny sólového spevu, kde je každý speváčik pod kontrolou hlasového pedagóga. Kvalitný tím pedagógov je teda nesmierne dôležitý. V súčasnosti mi s vokálnou výchovou chlapcov pomáha Miriam Garajová, hosťujúca sólistka Opery SND, a Monika Maglayová s Alenou Pradlovskou, obe členky Slovenského filharmonického zboru. Nie je to však iba hlasová výchova, ale aj štúdium repertoáru, s ktorým začíname už v prípravnom oddelení. Hudobnú teóriu kombinujeme s dejinami hudby. Náš repertoár je taký široký, že chlapci sa v praxi stretnú s hudbou všetkých štýlových období od gregoriánskeho chorálu až po kompozície 21. storočia. Ako obligátny predmet je hra na klavíri, ktorú chlapci navštevujú jeden raz v týždni. V súvislosti s koncertovaním a účinkovaním v operách sa mnohí stretávajú s hudbou každý deň. 

Bohatá činnosť zboru je neraz pre chlapcov časovo veľmi náročná, je to viac, ako len navštevovanie záujmového krúžku, je to vedenie k určitému životnému štýlu a zameraniu. Neuvažovali ste, že by sa zbor, alebo možno len časť zboru, transformovala na „profesionálny“ internátny model, aký poznáme napríklad zo zboru Wiener Sängerknaben?
Internátna škola je ekonomicky veľmi náročná, nenašli by sme u nás na to podmienky. Aj mnohé zahraničné internátne chlapčenské školy (vrátane Sängerknaben) sa venujú rôznym ďalším činnostiam, aby získali finančné prostriedky a mohli realizovať svoje umelecké zámery. Okrem toho to, že chlapci vo veku 8 – 14 rokov bývajú so svojimi rodinami, považujem za prirodzenejšie.

Skúste nám opísať typický „profil“ speváčika chlapčenského zboru, jeho talentových predpokladov a charakterových vlastností… Čím sa líši „Váš“ chlapec od „bežných“ chlapcov, ktorých spievanie v zbore nezaujíma, dokonca sa im v období dospievania zdá byť „trápne“?
Náš speváčik sa od iných chlapcov líši aj nelíši. Snažíme sa, aby sa čím skôr naučil disciplíne nielen ľudskej, ale aj umeleckej, aby od počiatku pracoval nielen „hrdielkom a hlasivkami“, ale aj „uškami“. Aby sme mu zároveň cibrili hlások, sluch, pamäť, aj čím dlhšie udržali koncentráciu. Do našej zborovej rodiny prijímame chlapcov, ktorí majú základné hudobné predpoklady (dokážu zopakovať danú melódiu v rôznych tóninách) a veľkú chuť spievať. Keďže ich výučba baví, chodia ku nám radi. Často napriek neporozumeniu v škole či medzi „kamarátmi“.

V zbore si obvykle nájdu svoj okruh a často vznikajú dlhodobé priateľstvá.

Určite sa môžete pochváliť známymi menami hudobníkov či spevákov, ktorí vyrástli za tie roky v BChZ…
V BChZ vyrástlo veľa hodnotných osobností. V profesionálnej sfére sa uplatnil napríklad Michal Lehotský, hosťujúci sólista Opery SND, naši odchovanci spievajú v Slovenskom filharmonickom zbore, v zbore Opery SND, vo Viedenskej štátnej opere, v Schole Pragensis som nedávno „objavila“ jedného zo zakladajúcich členov BChZ… Začínali u nás úspešní dirigenti, ako je Peter Valentovič, ktorý teraz pôsobí vo Viedni, Marián Lejava, ktorý zároveň komponuje a špecializuje sa na súčasnú hudbu, teším sa, že medzi odchovancami je aj môj syn a asistent Gabriel, ktorý má za sebou vlaňajší úspešný debut so Štátnou filharmóniou Košice. V populárnej hudbe sa uplatnil Miloš Stančík (Bratislava Hot Serenaders), Martin Hudec a Janko Gajdoš (muzikál), alebo Peter Kollár (piesňový textár a zároveň člen SFZ). Medzi veľké nádeje operného a koncertného spevu patrí Tomáš Šelc, ktorý bol naším detským sólistom. Ty, ako hudobník a publicista, si tiež v detstve skúsil, ako chutí v našom zbore sólistický chlebík a spomínam si, že špeciálne v Mozartovej Skúške na koncert si bol mimoriadne úspešný. A začínali u nás aj mnohí orchestrálni hráči, pretože za tridsať rokov zborom prešli stovky talentovaných chlapcov.

Ako bývalý člen zboru môžem potvrdiť, že vždy ste dokázali v očiach nás chlapcov vzbudzovať prirodzenú autoritu, a zároveň poskytovať láskavú oporu, boli ste našou druhou mamou, „Tetou Magdou“… Kde naberáte toľko pozitívnej energie, materskej opatery, ktorú dokážete roky neúnavne rozdávať?
Nechcem, aby to znelo ako klišé, ale svoju prácu mám veľmi rada a venujem jej všetok svoj čas. Každý chlapec, ktorý do zboru príde, sa stáva mojím dieťaťom nielen na obdobie, kedy v zbore spieva, ale s mnohými zostanem naďalej v kontakte. Je skvelé, že na našich zahraničných cestách nám bývalí speváci neoceniteľne pomáhajú. Tak sme mohli navštíviť San Francisco aj vďaka tomu, že na mieste nám náš bývalý zborista dohodol veľmi dobré podmienky. Podobne aj nedávno na Taiwane, kde študuje jeden z našich dlhoročných spevákov, sme vďaka nemu získali viaceré koncertné príležitosti. Som rada, že sa chlapci ku mne stále hlásia a tým potvrdzujú, že aj po skončení aktívneho členstva v zbore sú stále súčasťou BChZ. Ja si prácou v zbore dobíjam energiu a vždy sa teším na nových speváčikov, ktorých každoročne prijímame. Ako veľké negatívum však vnímam to, že v priebehu stáročí sa vek mutácie chlapcov neustále znižuje a my máme čoraz menej času na štúdium náročnej zborovej literatúry. V období komponovania vokálnej polyfónie mutovali chlapci vo veku 16 – 17 rokov, nezriedka v osemnástich rokoch spieval chlapec sopránový part (a to nemám na mysli kastrátov). Dnes sa hlas obvykle mení z chlapčenského na mužský okolo trinásteho roku, stáva sa však, že fyzicky zdatnejší chlapci mutujú ako 12-roční, výnimočne aj 11-roční… Preto stále hľadáme s mojím tímom nové spôsoby výučby, aby sme „pracovný proces“ maximálne urýchlili bez ujmy na kvalite.

Značka „BChZ“ sa automaticky spája s Vaším menom. Každý z nás je však pominuteľný. Ako si zabezpečujete kontinuitu v „kvalite značky“ do budúcnosti?
Veľmi sa teším, že môj syn Gabriel, ktorý roky v telese spieval, sa po skončení štúdií na JAMU v Brne rozhodol rozdeliť svoj čas medzi náš zbor a prácu s orchestrami. V súčasnosti pokračuje na JAMU v doktorandskom štúdiu a využíva zaujímavé ponuky spolupráce s rôznymi orchestrami (Brno, Zlín, Olomouc, Pardubice, či Žilina alebo Košice). Zároveň vedie skúšky v našom telese a postupne sa stáva mojou pravou rukou a kvalitnou oporou. Dcéra Ivana študuje umelecký manažment v Prahe a pomáha mi dobrými nápadmi a v komunikácii svojou dokonalou angličtinou. Takže sme niečo ako „malý rodinný podnik“.

Tento rok BChZ oslavuje 30. výročie svojho založenia, čo je naozaj úctyhodný výsledok práce Vás a chlapcov, ktorých sa v zbore za tie roky vystriedalo vyše 1 000. Čo všetko ste pripravili v súvislosti s oslavami výročia?
Každý rok máme množstvo zaujímavých umeleckých príležitostí. Výročie sa snažíme niečím ozvláštniť, preto sme s pomocou jednej z televízií zrealizovali prvý slovenský zborový „flashmob“, ktorý je dostupný aj na internete (pozn. red. blesková akcia, kedy sa na jednom mieste stretne viac ľudí, urobia niečo bizarné, absurdné alebo vtipné a potom sa bez ďalších komentárov rozídu). Bolo to veľmi zábavné pre účinkujúcich aj pre náhodné publikum v jednom známom nákupnom centre v Bratislave. Zo závažnejších aktivít sme pripravili jubilejný slávnostný koncert profánnej hudby, kde nám k narodeninám blahoželal riaditeľ SF Marián Lapšanský, vtedajší šéf Opery SND Peter Dvorský, šéfdirigent SF Emmanuel Villaume, riaditeľ Lúčnice Marián Turner a mnohé ďalšie osobnosti slovenskej kultúry. Teraz sa pripravujeme na chrámový koncert, ktorý odznie v rámci Bratislavských hudobných slávností a spolu so zborom sa na ňom predstavia ako sólisti odchovanci telesa. Sprevádzať nás bude orchester Solamente naturali s umeleckým vedúcim Milošom Valentom. Mnohé z pripravovaných diel odznejú v Bratislave po prvýkrát, vo svetovej premiére uvedieme skladbu slovenského autora Ľuboša Bernátha O mitissima.

Aký vzťah majú chlapci k tak špecifickým a rozdielnym štýlovým obdobiam, ako je na jednej strane stará hudba interpretovaná na historických nástrojoch, respektíve ich kópiách, a na druhej strane mnohotvárna hudba 20. storočia i súčasná hudba písaná žijúcimi skladateľmi?
Deti sú v tomto smere skutočná tabula rasa a nemajú voči žiadnemu štýlovému obdobiu predsudky.
Je to práca pre nás – kolektív pedagógov –, aby sme cez naše nadšenie otvorili chlapcom všetky trináste komnaty a presvedčili ich, že práve študovaná skladba je nádherná a jedinečná. Viacerí slovenskí skladatelia nám venovali svoje skladby, ktoré sme uviedli v premiére (E. Suchoň, I. Zeljenka, I. Hrušovský, P. Martinček, Ľ. Bernáth, M. Kroupa, J. Tandler a ďalší).

Zbor pravidelne spolupracuje pri uvádzaní oratórií, kantát či symfónií v špičkových domácich i zahraničných umeleckých produkciách, spolupracujete s dirigentmi, sólistami, orchestrami, dokonca i skladateľmi svetového mena. Mohli by ste nám priblížiť najzávažnejšie produkcie, ktoré ste mali možnosť doteraz realizovať?
Boli ich desiatky. Spolupráce s dirigentmi, ako je náš Ondrej Lenárd, Taliani Riccardo Muti či Fabio Luisi, inšpirujúci Bertrand de Billy, Emmanuel Villaume, unikátny Jeffrey Tate, Andrew Parrot a mnohí ďalší. S tým spojené produkcie – Honeggerova Jana z Arku či Vianočné oratórium, Brittenove Vojnové rekviem, Mahlerova Tretia, ale najmä náročná Ôsma „Symfónia tisícov“, Stravinského Žalmová symfónia, Pendereckého Credo pod taktovkou skladateľa, Bernsteinova Omša… Diela zneli v skvelých sálach, ako u nás v Redute, vo viedenskom Konzerthause, v pražskom Rudolfine, v zámorí v George Weston Hall v Toronte, či Carnegie Hall v New Yorku… Unikátne bolo naštudovanie oratória Terezín od skladateľky Ruth Fazal, ktoré malo svetovú premiéru v Toronte a reprízy v Európe, Izraeli a USA (dirigent Kirk Trevor). A to nehovorím o operách, v ktorých sme účinkovali po boku skvelých spevákov a pod taktovkami mnohých ďalších dirigentov.

Často chodievate účinkovať do Viedne. Takmer desať rokov ste spolupracovali s Viedenskou štátnou operou, iste boli zaujímavé aj angažmány v Theater an der Wien či v koncertnom dome Konzerthaus. S akými odozvami sa tu stretávate?
S Viedenskou štátnou operou sme spolupracovali v niekoľkých tituloch a bolo to úžasné obdobie. Striedali sme sa s Wiener Sängerknaben. Zažili sme obrovské ovácie – veď sme účinkovali so svetoznámymi dirigentmi na čele s Riccardom Mutim, a sólisti, ako je Samuel Ramey či Elina Garanča, sa kamarátili s našimi chlapcami… Bola som veľmi pyšná, keď po premiére Boitovho Mefistofela sme vo Viedni dostali kritiku „… fenomenálny chlapčenský zbor z Bratislavy…“. Pred časom si však Štátna opera založila detskú zborovú školu a naša spolupráca ďalej nepokračuje. Do Theater an der Wien sme urobili konkurz na účinkovanie v opere Werther. V tom čase sme spievali Werthera aj v Opere SND a bolo veľmi zaujímavé porovnávať prácu režisérov, dirigentov aj sólistov. Hosťovanie v Konzerthause je vždy veľkým sviatkom. Opakovane sme tu účinkovali v Mahlerových symfóniách (Tretia a Ôsma), či v Ravelovej jednoaktovke Dieťa a čary... Je to vždy práca so špičkovými dirigentmi a stretnutie so strhujúcimi výkonmi všetkých účinkujúcich v nesmierne tvorivej atmosfére.

Dlhodobo spolupracujete s Operou SND, prvým titulom bol v roku 1986 Wozzeck od Albana Berga, odvážny počin vtedajšej opernej dramaturgie. Ako člen skupiny chlapcov si spomínam, že napriek „nemelodickému“ dodekafonickému partu, pri ktorom ste udávaním oporných tónov zboku javiska zachraňovali intonáciu, bolo pre nás účinkovanie obrovským zážitkom a rozšírením obzoru.

Účinkujú aj dnes chlapci s obľubou v operných predstaveniach? Odráža sa to i na ich ďalšom smerovaní? 
Účinkovanie v operách je medzi chlapcami veľmi obľúbené. Samozrejme, rôzne opery kladú na speváčikov veľmi odlišné nároky – od pomerne jednoduchého partu miništrantov v Toske, ktorý sa chlapci naučia za niekoľko skúšok, až po úlohu troch chlapcov v Čarovnej flaute, kedy štúdium trvá minimálne šesť mesiacov. A to musí mať adept na takúto úlohu už nejaký rôčik vokálnej prípravy za sebou. Veľkým prínosom pre zbor je práca hlasových pedagogičiek, v tejto „opernej“ súvislosti najmä s Mimi Garajovou, ktorá vo svojich študijných rokoch spievala úlohu prvého chlapca v Opere SND. Navyše účinkovanie v opere vyžaduje aj pohyb na scéne, vnímanie dirigenta „v jame“ a spoluprácu s ostatnými účinkujúcimi. Pre chlapcov je to veľká výzva a na každú novú produkciu sa veľmi tešia. Ostatnou rolou boli koledníci v Cikkerovej opere Mr. Scrooge, kde je part detí pomerne náročný. Čo sa týka vplyvu na ďalšie smerovanie – v čase, keď chlapci účinkujú v predstaveniach, sa takmer každý z nich chce stať operným spevákom… Niektorým tá túžba vydrží a pokračujú v štúdiu spevu na konzervatóriu, z väčšiny sa stanú nadšení amatérski speváci a častí návštevníci opier a koncertov.

Aké najbližšie umelecké plány Vás čakajú?
Pred nami je spomínaný koncert na BHS, koncertná cesta do Švédska, so Slovenskou filharmóniou uvedieme Berliozovo Te Deum či Kytice Bohuslava Martinů. Z Rakúska máme ponuku spolupráce v Orffovom diele Carmina Burana, čaká nás koncertovanie vo Viedni a pravdaže to budú koncerty po Slovensku, kedy využijeme grant Ministerstva kultúry SR a vycestujeme do oblastí, kde nemajú poslucháči možnosť často navštevovať koncerty. Tam budeme prezentovať najmä náš chrámový program. Počas celej umeleckej sezóny nás čaká plejáda operných večerov s nádhernými dielami ako Bohéma, Tosca, Turandot, Carmen, Čarovná flauta...

BChZ sa môže pochváliť aj prvenstvami na medzinárodných súťažiach (Moskva, Des Moines – USA), okrem týchto oficiálnych ocenení Vás však isto potešili aj slová uznania od významných osobností…
Po nedávnom uvedení Stravinského Persefony Emmanuel Villaume, šéfdirigent Slovenskej filharmónie, poznamenal: „Úplne ma ohromila úroveň Bratislavského chlapčenského zboru počas nášho nedávneho koncertu. Uviedli sme Stravinského Persefonu. Účinkoval vynikajúci filharmonický orchester, miešaný zbor, sólisti, ale najpôsobivejšia lekcia profesionality prišla od chlapcov. Všetko, čo som počul, bolo úžasné. Čistota vokálnej techniky, krása hlasov, dokonalá výslovnosť (pozn. red. dielo bolo uvádzané vo francúzštine). Frázovanie bolo úplne prirodzené a flexibilné. Celý čas pôsobili kompaktne a boli prirodzene uvoľnení. Bolo v tom všetko: precíznosť, muzikálnosť, veľký šarm a skutočne výnimočná pôsobivosť. A radosť zo spoločného zdieľania hudby.“


Povedali o BChZ

Michal Lehotský, hosťujúci sólista Opery SND:
„Spomínam si, že som v tomto zbore po prvýkrát vstúpil na javisko SND, to divadlo zapôsobilo na mňa magicky a zostalo mi to na celý život. Keby som mal synov, tak chodia do chlapčenského zboru, ak by mali talent a chuť.“

Peter Kollár, piesňový textár a člen SFZ:
„Magdaléna Rovňáková vytvorila niekoľkorozmerné dielo. Tá mnohorozmernosť spočíva v objavovaní sveta hudby cez spevácku techniku až po žánrovú mnohotvárnosť repertoáru, v nachádzaní priateľstiev, z ktorých mnohé pretrvávajú až do dnešných dní a v objavovaní sveta ako takého.“


Bratislavský chlapčenský zbor
Prvý chlapčenský zbor na Slovensku pôsobí na umeleckej scéne od roku 1982. Jeho zakladateľkou, dirigentkou a manažérkou je Magdaléna Rovňáková, ArtD. Zbor pôvodne interpretoval detské  party v oratóriách a kantátach, ktoré uvádzala Slovenská filharmónia a súbežne si budoval vlastný repertoár. V roku 1988 sa osamostatnil a na podnet dirigentky sa vrátili do jeho radov chlapci po mutácii. Dnes je teleso súčasťou Súkromnej ZUŠ-BChZ, ktorú navštevuje v priemere 80 chlapcov vo veku 7 – 28 rokov, pričom koncertná zložka zboru má 45 členov. Teleso disponuje širokým repertoárom sakrálnej a profánnej hudby. V jeho podaní možno počuť gregoriánske chorály, renesančnú hudbu, koncertné omše, štylizácie ľudových piesní, ale aj súčasnú tvorbu. BChZ spolupracuje s vynikajúcimi domácimi i zahraničnými sólistami a dirigentmi vo vokálno-symfonických dielach a operách. Koncertuje po celom Slovensku, tlieskali mu poslucháči Európy, USA, Kanady, Ruska, Japonska, Taiwanu, Izraela, Cypru. Na svojom konte má sedem CD, vianočný DVD-film, početné spolupráce s televíznymi a filmovými spoločnosťami.
Viac informácií www.bchz.org

Čo čítať ďalej